Archive for the ‘w:Blog stuff’ Category

Festival Wilsonic je “za rohom”

5 May 2006

V ostatnom období môj svet netvorí nič iné okrem festivalu Wilsonic. Preto tento priestor, aj z dôvodu momentálneho nedostatku iných myšlienok v mojej hlave, teraz využijem na bezostyšné promo.

Žijeme vraj v post-informačnej spoločnosti a našu realitu tvorí dnes takzvaná attention economy, ktorá velí urvať si z koláča čo najviac. Celebrity na to prišli už dávno a my ostatní sa stále snažíme tváriť, že žijeme v paralelnom svete. Žiaľ, niektorým civilizačným trendom sa asi chtiac-nechtiac treba prispôsobiť. Už ani medzi poslednými mohykánmi neostal ani jeden hrdina, len my, poslední, čo si stojíme na kábli. Nuž, budem sa teda musieť naučiť správaniu, ktoré diktuje doba. Tá, v ktorej sme naivne verili, že to pravé orechové vypláva na povrch všeobecnej pozornosti samé osebe, je už preč. Ono síce niečo na hladinu vyplávalo, ale nebolo to zrovna orechové, možno ešte tak pravé. A preč je skôr naša naivita, doba je tu s nami stále v tomto ohľade rovnaká, len o trochu viac zahustená ucpatými informačnými “kanálmi”. Preč však od fekálneho humoru.

Len periférne preto zachytávam správy z druhej strany wilsonicovskej ulity. Vraj idú voľby, lekári štrajkovali (či štrajkujú) a v Egypte opäť raz buchli bomby. Televízor vraj tiež ešte existuje. Nám tu vo Wilsonic “hedkvortérz” tiež nejaké tie bomby búchajú. Jedny dobré, druhé zlé, ale tak už to chodí, keď vstúpite na mínové pole. Ako sa vraví, dali sme sa na boj, tak musíme bojovať.

Prvou bombou pre nás bola potvrdená účasť legendárneho praotca tzv. inteligentného drum’n’bassu, LTJ Bukema s jeho verným MC Conradom. Za slovo inteligentný, v spojení s akýmkoľvek hudobným žánrom, by som inak rozdával nepodmienečné tresty. Legendárnosť a kvalita tým našťastie netratí. Druhou bombou je pre nás účasť ďalšej žijúcej legendy, Matthewa Herberta. Tohto človeka sme sa snažili v koncertnej podobe pozvať odkedy je Wilsonic festivalom. Stelesňuje totiž všetko to, o čo sa s týmto podujatím snažíme. Hravá elektronická hudba zasahujúca intelekt i vaše párty-animálne alter ego. Veľká vec!

Prekvapili nás však aj negatívne bomby. Tým prvým výbuchom bola Roisín Murphy, bývalá speváčka kapely Moloko. Po štyroch mesiacoch intenzívnych a úspešných rokovaní jeden z hlavných členov jej sprievodnej kapely musel účasť odvolať, čím sa pre ňu celý koncert stal nerealizovateľným. Druhou negatívnou bombou je neúčasť už avizovanej Dani Siciliano, ktorá mala spolu s Herbertom vystúpiť v dvojkoncerte. V tomto prípade sú na vine osobné nezhody oboch partnerov a odvolanie Dani Siciliano sa týka celého turné. Na včerajšom koncerte ju nahradila Valerie Ettiene, koncertná členka skupiny Jamiroquai. Každopádne, my sme radi, že sa Herbertov koncert uskutoční a slovenské publikum tak bude mať možnosť vidieť a zažiť jeho najnovší live program ešte skôr, ako s ním navštívi renomovaný festival Sónar v Barcelone a Hollywood Bowll v Los Angeles.

Aby som však neskončil negatívnymi správami, som veľmi rád, že na Wilsonicu budeme môcť privítať reprezentantov aktuálneho zvuku svetovej elektronickej, klubovej a urbánnej hudby. Čerstvý, ostrovný vietor Veľkej Británie v spolupráci s programom Selector privezú dubstepovo-grimeoví Vex’d, drum’n’bass s breakcorovým korením v atraktívnom, živom balení predstaví Tim Exile a bastard pop a mash-upovú kultúru privezú glasgowskí “vrahovia dídžejov”, Optimo. Kontinent bude zastúpený jedným zo súčasných najlepších a najplodnejších nemeckých vydavateľstiev Sonar Kollektiv, autorsky vedeným dídžejsko-producentským kolektívom Jazzanova. Z jeho stajne príde SoulPhiction naživo zahrať svoju pretavenú víziu detroitského soundu, idúcu v šľapajach praotcov ako Theo Parrish alebo Carl Craig. Druhým z reprezentantov Sonar Kollektivu bude dídžejsko-producentské duo Trickski. O týchto pánoch bude v budúcnosti ešte mnoho počuť, nepremeškajte preto budúcnosť, ktorú môžete zažiť tu a teraz.

Ďalším zástupcom, tentoraz ozajstného Detroitu, je Daniel Bell. Skutočná legenda a takpovediac zakladateľ štýlu, ktorému sa dnes zvykne vravieť minimal. Jeho track Loosing Control z roku 1994 počuť v setoch dídžejov všakovakých žánrov dodnes. Naopak, aktuálnu mladú generáciu predstaví mladý španiel Alex Under. Tento chlapík má na konte vynikajúci album na nemeckom labeli Trapez, čerstvé EP pre label Plus 8 Richieho Hawtina a je dnes azda najhorúcejšou komoditou žánru minimal. Zažiť jeho live-act na nadchádzajúcom Wilsonicu je preto jedinečnou príležitosťou. Garantujem!
Tiež som veľmi rád, že môžeme opäť privítať jeden z najoriginálnejších príkladov živého prevedenia elektronickej hudby, Francúzov Nôze. Dvojici Nôze aktuálne vychádza nový album a prvé ohlasy naň sú veľmi sľubné. Ďalšie vrelé odporúčanie!

Takto by som mohol pokračovať ešte niekoľko odstavcov, prípadne až mimo formát tejto stránky. Okrem spomínaných vystúpia projekty z nášho regiónu strednej a východnej Európy, známe i neznáme. Viac informácií nájdete na našej stránke http://www.wilsonic.sk. Aktuálny zvuk Wilsonicu sa vám tiež budeme snažiť priblížiť na májovom, zahrievacom Wilsonic_FM Tour, kde okrem toho predstaví moja maličkosť spolu s dídžejom Juniorom mladé, nádejné talenty slovenskej dídžejskej školy. V hlavných časoch sa v mestách Zvolen, Šaľa, Trnava, Žilina, Trenčín, Košice, Považská Bystrica a Nové Zámky predstavia DJs Peal, Inso, Tiff, Noks, Parazyt, Gabriel Brunner, Sickboy a Good Mood. K dispozícii podať akékoľvek informácie ohľadom festivalu sme vám spolu s našimi promo tímami, ktoré nájdete v citroeníkoch označených logom Wilsonic. Určite ich neprehliadnete.

A ešte poznámka. Možno sa niektorým bude zdať tohtoročný Wilsonic trochu viac tanečný ako po minulé razy. Je tomu tak z dvoch dôvodov. Prvým je prinavrátiť stratený kredit slovu párty, ktoré má už takmer pejoratívny charakter. Tiež ukázať, že párty publikum nemusí byť len zhluk cirkusantských kreatúr so skleneným pohľadom tancujúcich, ako keď policajt riadi dopravu na križovatke. V neposlednom rade tiež napriek už toľkokrát opakovaným prehláseniam o smrti tanečnej scény ukázať, že tanečná a elektronická hudba a jej čerstvé prejavy sú práve teraz nadmieru životaschopné. Sekundárnym aspektom ovplyvňujúcim dramaturgický zámer je neštandardný výskyt veľkých koncertov v predprázdninovom období. Potešujúcim faktom však je, že Bratislava bude konečne žiť, ako sa patrí. Pevne dúfam, že Wilsonic oživíte práve vy a podporíte tak našu snahu.

Vidíme sa.

Advertisements

Hrozienka na (c)hudobnom koláči

31 March 2006

Pred nedávnom som narazil na článok, kde sa istý pán Tonny Brummel, ktorý vedie nezávislú značku Victory Records, sťažuje na tzv. cherry-picking v správaní zákazníkov nakupujúcich hudbu na internete, prostredníctvom webových obchodov ako iTunes.

Cherry-picking, alebo prenesene „vyjedanie hrozienok z koláča“, popisuje správanie zákazníkov, pri ktorom títo ignorujú hudobné albumy a naproti tomu uprednostňujú nákup len jednej alebo niekoľkých vybraných piesní. Pán Brummel tento akt nazýva dokonca „kanibalizáciou na albumoch“! Akoby už zabudol, ako ešte pred nedávnom takmer celý hudobný priemysel plakal nad klesajúcimi predajmi a akú čiernu budúcnosť si sám sebe (a najmä pred médiami) predpovedal. Digitálny formát mal zabiť hudbu a boli to práve internetové obchody ako iTunes Music Store – so svojím úspešným dvojčaťom, prehrávačom iPod – ktoré tento trend zvrátili a neponechali hudbu výsostne bezplatnému file-sharingu. Spopularizovali tak nákup hudby na webe a zvýšili objem globálne predanej hudby. Čo znamená, že de facto „naučili“ ľudí opäť platiť za hudbu. A to nie je málo, pán Brummel!

Odhliadnuc od toho, nevidím jediný dôvod, prečo by si zákazník nemohol kúpiť len to, čo naozaj chce. Vidím v tom tiež istý spôsob „recenzovania“ albumov zákazníkmi. Recenzent v časopise dá napríklad albumu dva body z desiatich. Prečo by to nemohol urobiť zákazník? Kúpi si dva songy z desiatich. Na rozdiel od recenzenta, ktorý má bodov „na rozdávanie“, má zákazník tú nevýhodu, že svoje „body“ vyťahuje priamo zo svojej peňaženky. O to vyššiu váhu má potom toto hodnotenie pre samotného autora.

Na druhej strane chápem uhol pohľadu pána Brummela. Chce chrániť albumy ako kolekcie piesní tvoriacich istý koncept a autorskú výpoveď. Avšak argumentácia, že si tiež nemôžete kúpiť jednotlivé kapitoly z knihy alebo scény z filmu, je len veľmi slabou barličkou. Pesničky na albumoch sú predsa samostatné, svojstojné diela, ktorých predaj v kolekcii s inými by mal byť len opciou. Prečo sa uzatvárať pred možnosťou výberu? Je na tom niečo zlé, že má niekto záujem zaplatiť hudobníkovi za jeho výtvor?

Technológie v súčasnosti pretvárajú spôsob fungovania hudobného biznisu azda ako žiadne iné odvetvie. Treba sa s tým zmieriť a adaptovať sa na nové podmienky a nie oplakávať staré, zlaté časy. Rozmach technológií najskôr demokratizoval tvorbu a finalizáciu hudby samotnej a teraz nám liberalizuje aj spôsob jej distribúcie. Online obchody ako iTunes v podstate oslobodili hudbu od fyzického produktu, hudobného nosiča. Tá sa má tak šancu dostať do teritórií, o ktorých autor doteraz ani len nepočul. Rovnako tak dáva možnosť distribuovať a vydávať svoju vlastnú tvorbu autorom, ktorí si doteraz z finančných či iných dôvodov nemohli vydanie fyzického nosiča dovoliť.

Všetko toto sú veľké zmeny, na zvládnutie ktorých ešte nemáme všetky vhodné nástroje. Internet je však pre ne skvelou pôdou. Niektoré z nich sa pokúsim predstaviť v blízkej budúcnosti.

“Zwilsonieva” sa nám

31 March 2006

Dlhšiu dobu som nič nepísal. Behal som trošku po Európe. Londýn, Berlín a ostatné Nemecko. Zwilsonieva sa nám totiž. Prípravy sú v plnom prúde. Sťahujeme sa do nového ofisu a prípravný tím narastá na objeme. Z headlinerov máme v tejto chvíli potvrdených LTJ Bukema s MC Conradom, Dani Siciliano live a Matthewa Herberta live. Wilsonic HQ sa teší. Dúfame, že vy tiež.

Ako som objavil ameriku

22 February 2006

Pred pár dňami so mnou Miloš z Leporela robil malý rozhovor, za účelom zviditeľnenia nadchádzajúcej párty Milkshake v Subclube, kde som hral. Posťažoval som si v ňom, že sa na Slovensku za celé tie roky neobjavili výraznejšie osobnosti, ktoré by reflektovali dianie na “scéne” a zároveň by boli nezávislé. To znamená, že by na “pôde scény” nemali žiadne iné aktivity, čo by spĺňalo základný predpoklad ich objektívnosti.

Ono by sa možno aj nejakí tí žurnalisti našli, ak by existovalo relevantné médium. To však neexistuje a jediné čo máme k dispozícií sú webové fanziny, ktoré fungujú na báze dobrovoľnosti a obetovania voľného času svojich tvorcov. A tí sú vo veľkej miere anonymní. Prípadne sú to aktívni dídžeji či promotéri, skrývajúci sa za vymyslenými prezývkami. Samotné fanziny navyše fungujú len ako akýsi obsahoví agregátori tlačových správ kolísajúcej kvality. Aj to veľmi nešťastnou formou, postrádajúc akékoľvek filtrovanie či udávanie priorít.

Nechcel som však na tomto mieste rozoberať problémy neexistencie špecializovaných médií, schopných pomôcť oblasti, v ktorej sa pohybujem. Ani nie napádať spomenuté fanziny, ktoré sa však, vďaka chýbajúcim profesionálnym kanálom radi a hrdo stavajú na ich neobsadené miesto. Ako toto všetko teda súvisí s nadpisom tohto textu? Let me explain.

Ja osobne nespĺňam kritérium nezávislosti, keďže na scéne fungujem ako DJ a promotér od čias, kedy slovo scéna bolo ešte veľmi trúfalým označením. To znamená, že ak by som sa chcel alebo mal k jej dianiu vyjadrovať, nebudem mať nezaujatý pohľad. Klasický konflikt záujmov. Aj z tohto dôvodu som po celý ten čas odmietal ponuky na písanie do tlačových aj internetových médií, ktoré prichádzali a za tie roky ich veru nebolo málo.

Naskytlo sa však riešenie. A nebol by som to ja, keby som nepreferoval pomoc technológie. V tomto prípade nejde o “rocket science” ani o nejakú vyložene prevratnú novinku. Dlhé vedenie spôsobilo, že mi trvalo nejaký čas, než som si správne vysvetlil jej funkciu a pochopil jej poslanie. Alebo presnejšie možnosť využitia, ktorú ja pokladám za jej najväčšiu prednosť. Áno správne, je to “blogovanie”.

Ako som už spomenul, nejde o prevratnú novinku ani technológiu, ktorá práve unikla z laboratórií NASA. Blogy sú len relatívne novým nástrojom “starej” technológie – internetu. Sú tu s nami už zopár rokov, no práve za ten uplynulý prežili naozaj veľký rozmach. Posledné číslo hovorí čosi o vyše tridsiatich miliónov blogov na svete. A to je už počet, ktorý naozaj možno nazvať “blogosférou”.

Blogy som najskôr pokladal za niečo, čím si istí ľudia dobrovoľne ukrajujú zo svojho voľného času a dávajú voľný priebeh svojim grafomanským sklonom či exhibicionizmu. Prinajlepšom za akýsi “second hand journalism”. Aj toto bol dôvod môjho počiatočného ignorantstva. Z podobného dôvodu som onehdá tiež prestal navštevovať internetové fóra a diskusie. Obvykle neviedli k ničomu. Čo som však prehliadal, bola funkcia blogu ako kombinácie osobnej výpovede a zároveň efektívneho komunikačného nástroja. Takže nič také ako: “Môj milý denníček, píšem ti…bla bla bla”, ale niečo čo sa stalo významným pilierom tzv. občianskej žurnalistiky.

Áno, môžete namietať, že blogy sú len ďalším z odpadov, ktorý len prispieva k zamorovaniu už beztak nedýchateľného prostredia informačným smogom. Aj ja som si to zprvu myslel. Avšak nástroje tzv. Web 2.0, ktoré vznikajú na triedenie a organizáciu blogosféry (napr. collaborative filtering či memetrackers), z nej robia vynikajúci priestor na vedenie spoločenskej diskusie. A je jedno či ide o spoločnosť globálnu, alebo len malý svet zberateľov modrého Mauríciusa či slovenskú scénu elektronickej hudby.

Otvorenie vlastného blogu mi preto dáva možnosť prispievať svojou troškou do širšej diskusie a zároveň rieši môj konflikt záujmov, spomenutý vyššie. Uvítam preto každý ďalší blog na našom malom piesočku, ktorému sme si zvykli vravieť scéna. Čerstvý vzduch do jej dlho nevetranej miestnosti potrebujeme všetci. Oknom dokorán môže byť práve taká malá “sub-blogosféra”.